INFOLINKA: 00421 919 461 051, Po - Pia 10:00 - 13:00

Ulička na ostrove Chios


Mastichochoria je názov južnej oblasti egejského ostrova Chios, jedného z najväčších gréckych ostrovov. Je to jediná oblasť na svete, v ktorej sa darí z pistáciovníka mastixového získať mastichu, živicu s výnimočnými vlastnosťami.

Produkcia mastichy priniesla tejto oblasti okrem bohatstva aj záujem pirátov a dobyvateľov. Kvôli tomu aktuálni vládcovia Chiosku sústavne budovali súvislý obranný systém, ktorý by im pomohol túto vzácnu komoditu ochrániť. Základ osád a opevnení, ktoré nájdete na Chiose ešte aj dnes, sa datuje do doby byzantskej, do obdobia Justignanov. Aj napriek poškodeniu a katastrofám, ktoré dedinky postihli počas mnohých storočí, sú stále cennou pamiatkou a kultúrnym dedičstvom.


Založenie mastichových dedín

Justignani, vládcovia na Chiose v období medzi rokmi 1346 – 1566, si veľmi dobre uvedomovali vysokú hodnotu a cenu Chioskej mastichy a už od začiatku sa snažili získať úplnú kontrolu nad využitím tohto monopolného produktu. Preto sa snažili mastichu chrániť nie len pred nájazdami pirátov, ale tiež pred pašovaním a nektrolovanými pestovateľmi. Po spočítaní a „znárodnení“ všetkých mastichových stromov založili v miestach, ktoré neboli z mora viditeľné, 22 nových osád. Postavili ich ako nedobytné pevnosti a pomenovali Mastichochoria. Zrušili predchádzajúci spôsob pestovania v malých dedinkách rozptýlených po ostrove, pretože tento spôsob sa nedal dobre kontrolovať a bolo ťažké získať prehľad o úrode.

 

Mastiha Villages Information


Prepracované opevnenie mastichových dedín

Nové dedinky boli postavené podľa talianskej architektúry latinskými architektmi a stavebnými inžiniermi. Na výstavbe sa povinne podielali aj miestni pestovatelia. V srdci každej osady bola postavená vysoká veža a okolo nej obytné domy, jeden vedľa druhého. Domy boli postavené tak, aby ich vonkajšie obvodové múry vytvorili obrannú stenu. V tohto obranného valu boli umiestnené valcovité vežičky so strieľňami. Uličky boli veľmi úzke a veľa z nich bolo slepých. To komplikovalo útočníkom cestu ku veži, ktorá bola centrom dediny. Tento špecifický architektonický plán okrem ochrany dediny slúžil aj pre absolútnu kontrolu nad poddanými.

Ostrov Chios domov Chioskej mastichy

Domy v dedinách sú vystavané z kameňa, majú prízemie a prvé poschodie. Sú zakryté polkruhovou kopulou (tzv. germata). Na prízemí sa zvyčajne nachádzajú stajne a skladovacie priestory pre pestovateľské produkty. Skutočná rezidencia sa skrýva v najvyššom poschodí. Otvorený hlavný priestor sa nazýva „pounti“ a používal sa na opaľovanie a odpočinok. Všetky lofty boli postavené do rovnakej výšky, aby v prípade ohrozenia mohli obyvatelia uniknúť z jedného domu do druhého. Akonáhle boli dokončené stavebné práce, usadili sa vo vežiach Janovskí páni a miestni pestovatelia boli nútení sa presťahovať do novo postavených domov. Napríklad, najmenej 14 starých osád bolo evakuovaných a presťahovaných do Pirgi, mesta, ktoré bolo postavené na začiatku 15. storočia v srdci oblasti Mastichochoria. Za doby Janovčanov, a neskôr počas tureckej okupácie, bol priestor južnej časti ostrova Chios uzavretý. Nikto do tejto oblasti nemohol vstúpiť, pokiaľ na to nebol naozaj vážny dôvod. Táto izolácia dedinčanov z Mastichochorie dovoľovala udržať tradičné hodnoty a zvyky. Každá dedina tvorila vlastný svet. To pravdepodobne vysvetľuje, prečo každá susedná dedina mala svoj vlastný dialekt, kroje a zvyky. Čím sú dediny bližšie k hlavnému mestu, tým sa rozdiely stierajú, ale odľahlejšie dediny stále prejavujú rozdiely v dialekte. Zo všetkých dedín Mastichochorie sú nejzachovalejšie tie, ktoré neboli výrazne poškodené pri zemetrasení v roku 1881. Sú to dedinky: Pirgi, Mesta, Olimpi a tiež Vessa, Kalamoti a Elata.

(zoradené podľa gréckej alfavity)

Mastichochoria - Mastichové dediny

Ulička na ostrove Chios


Mastichochoria je názov južnej oblasti egejského ostrova Chios, jedného z najväčších gréckych ostrovov. Je to jediná oblasť na svete, v ktorej sa darí z pistáciovníka mastixového získať mastichu, živicu s výnimočnými vlastnosťami.

Produkcia mastichy priniesla tejto oblasti okrem bohatstva aj záujem pirátov a dobyvateľov. Kvôli tomu aktuálni vládcovia Chiosku sústavne budovali súvislý obranný systém, ktorý by im pomohol túto vzácnu komoditu ochrániť. Základ osád a opevnení, ktoré nájdete na Chiose ešte aj dnes, sa datuje do doby byzantskej, do obdobia Justignanov. Aj napriek poškodeniu a katastrofám, ktoré dedinky postihli počas mnohých storočí, sú stále cennou pamiatkou a kultúrnym dedičstvom.


Založenie mastichových dedín

Justignani, vládcovia na Chiose v období medzi rokmi 1346 – 1566, si veľmi dobre uvedomovali vysokú hodnotu a cenu Chioskej mastichy a už od začiatku sa snažili získať úplnú kontrolu nad využitím tohto monopolného produktu. Preto sa snažili mastichu chrániť nie len pred nájazdami pirátov, ale tiež pred pašovaním a nektrolovanými pestovateľmi. Po spočítaní a „znárodnení“ všetkých mastichových stromov založili v miestach, ktoré neboli z mora viditeľné, 22 nových osád. Postavili ich ako nedobytné pevnosti a pomenovali Mastichochoria. Zrušili predchádzajúci spôsob pestovania v malých dedinkách rozptýlených po ostrove, pretože tento spôsob sa nedal dobre kontrolovať a bolo ťažké získať prehľad o úrode.

 

Mastiha Villages Information


Prepracované opevnenie mastichových dedín

Nové dedinky boli postavené podľa talianskej architektúry latinskými architektmi a stavebnými inžiniermi. Na výstavbe sa povinne podielali aj miestni pestovatelia. V srdci každej osady bola postavená vysoká veža a okolo nej obytné domy, jeden vedľa druhého. Domy boli postavené tak, aby ich vonkajšie obvodové múry vytvorili obrannú stenu. V tohto obranného valu boli umiestnené valcovité vežičky so strieľňami. Uličky boli veľmi úzke a veľa z nich bolo slepých. To komplikovalo útočníkom cestu ku veži, ktorá bola centrom dediny. Tento špecifický architektonický plán okrem ochrany dediny slúžil aj pre absolútnu kontrolu nad poddanými.

Ostrov Chios domov Chioskej mastichy

Domy v dedinách sú vystavané z kameňa, majú prízemie a prvé poschodie. Sú zakryté polkruhovou kopulou (tzv. germata). Na prízemí sa zvyčajne nachádzajú stajne a skladovacie priestory pre pestovateľské produkty. Skutočná rezidencia sa skrýva v najvyššom poschodí. Otvorený hlavný priestor sa nazýva „pounti“ a používal sa na opaľovanie a odpočinok. Všetky lofty boli postavené do rovnakej výšky, aby v prípade ohrozenia mohli obyvatelia uniknúť z jedného domu do druhého. Akonáhle boli dokončené stavebné práce, usadili sa vo vežiach Janovskí páni a miestni pestovatelia boli nútení sa presťahovať do novo postavených domov. Napríklad, najmenej 14 starých osád bolo evakuovaných a presťahovaných do Pirgi, mesta, ktoré bolo postavené na začiatku 15. storočia v srdci oblasti Mastichochoria. Za doby Janovčanov, a neskôr počas tureckej okupácie, bol priestor južnej časti ostrova Chios uzavretý. Nikto do tejto oblasti nemohol vstúpiť, pokiaľ na to nebol naozaj vážny dôvod. Táto izolácia dedinčanov z Mastichochorie dovoľovala udržať tradičné hodnoty a zvyky. Každá dedina tvorila vlastný svet. To pravdepodobne vysvetľuje, prečo každá susedná dedina mala svoj vlastný dialekt, kroje a zvyky. Čím sú dediny bližšie k hlavnému mestu, tým sa rozdiely stierajú, ale odľahlejšie dediny stále prejavujú rozdiely v dialekte. Zo všetkých dedín Mastichochorie sú nejzachovalejšie tie, ktoré neboli výrazne poškodené pri zemetrasení v roku 1881. Sú to dedinky: Pirgi, Mesta, Olimpi a tiež Vessa, Kalamoti a Elata.

(zoradené podľa gréckej alfavity)

  • Agios Georgios, Armolia, Vavili, Vessa, Vouno, Elata, Exo Didima, Tholopotami, Thimiana, Kalamoti,Kalimassia, Kataraktis, Kini, Lithi, Messa Didima, Mesta, Mirmigi, Nenita, Neochori, Olimpi, Pagida,Patrika, Pirgi, Flatsia